JERUZALEMSKÝ CHRÁM

Lesk a sláva Jeruzalema by zrejme už dávno vybledla a upadla do zabudnutia, keby kráľ Dávid nezaistil postavenie tohto mesta medzi národmi jedným zásadným činom – preniesol totiž do Jeruzalema Božiu archu, záruku Pánovej prítomnosti. Tak sa vrch Sion stal „svätým Sionom“. Na tomto vrchu bol postavený prvý jeruzalemský chrám, ktorý sa stal príbytkom archy. Nepostavil ho však kráľ Dávid, ale jeho syn Šalamún.

PRVÝ CHRÁM V JERUZALEME

Napriek všetkej pozemskej nádhere chrámu si bol Šalamún vedomý toho, že nekonečný a svätý Boh je hoden iného príbytku. Preto pri posvätení chrámu predniesol túto modlitbu: „Môže Boh naozaj sídliť na zemi, veď nebesia a nebesia nebies ťa nemôžu obsiahnuť, o koľko menej potom tento dom, ktorý som postavil? Ale obráť sa k modlitbe svojho sluhu a jeho prosbe, Pane, Bože môj a vyslyš volanie a modlitbu, ktorú ti dnes tvoj sluha predkladá: Aby tvoje oči v noci i vo dne boli otvorené nad týmto domom, nad miestom, o ktorom si povedal: „Tam bude moje meno.“ Vypočuj modlitbu svojho služobníka, ktorú sa bude modliť na tomto mieste.“ (1Kr8,27n)
V čase, keď boli  Židia presťahovaní zo svojej krajiny do babylonského zajatia (2Kr25,21), ľahol popolom i tento chrám (r. 587 pred Kr.) a Judské kráľovstvo navždy zaniklo.

OBNOVA CHRÁMU

Pre Žida bol jeruzalemský chrám Pánovým stanom na zemi, a hoci aj inde stavali Židia svoje modlitebne – synagógy, tie sa nikdy nemohli vyrovnať chrámu.

Nový chrám bol stavaný len s veľkými prekážkami a už od začiatku bolo zrejmé, že ani zďaleka nedosiahne nádheru starého zrúcaného Šalamúnovho chrámu. Prorok Aggeus sa pýta: „Kto ostal medzi vami z tých, ktorí videli tento dom v jeho predošlej sláve? A za čo ho pokladáte teraz? Nezdá sa vašim očiam ako nič? (Ag2,3n)
No ďalej prorokuje: „Väčšia bude sláva tohto domu ako prvého, hovorí Pán zástupov, a na tomto mieste budem dávať pokoj.“ Aggeus, i keď nepriamo, nesporne hovorí o časoch mesiášskych, o tom, že slávou novopostaveného chrámu bude Mesiáš.

HERODESOV PODIEL NA VEĽKOLEPOSTI JERUZALEMSKÉHO CHRÁMU

Herodes Veľký patril k najvášnivejším staviteľom staroveku. Z Jeruzalema urobil svojimi veľkolepými stavbami metropolu Východu. Takisto sa rozhodol obnoviť vtedy na pohľad nevábny jeruzalemský chrám. Židia však boli voči zámeru tohto ľstivého pohana nedôverčiví. Šírili sa fámy, že kráľ chce Pánovu svätyňu zboriť a na jej mieste postaviť chrám cisárovi. Herodes však tentokrát svoje slovo dodržal. K stavbe chrámu povolal množstvo skúsených remeselníkov. A aby nedošlo k znesväteniu svätyne „nečistými“ rukami, nechal vyučiť tisícky židovských kňazov stavebnému remeslu.

Najtajomnejším miestom jeruzalemského chrámu bola veľsvätyňa, ktorá sa nachádzala za svätyňou, od ktorej bola oddelená chrámovou oponou. V Šalamúnovom chráme tu bola uložená archa zmluvy, obe tabule z hory Sinaj a Áronova palica. Po zničení Šalamúnovho chrámu sa archa zmluvy stratila a nová veľsvätyňa bola prázdna. Žiadna noha nesmela do tejto miestnosti vstúpiť, žiadne oko ju nemohlo vidieť. Len veľkňaz mal raz v roku, na deň zmierenia, prístup do veľsvätyne, kde prinášal pred prítomným Bohom kadidlovú obetu.

Evanjelista Ján uvádza v priebehu Ježišovho verejného účinkovania päť Ježišových návštev Jeruzalema. Naproti tomu Marek, Matúš a Lukáš sa zmieňujú len o jednej návšteve Jeruzalema počas Ježišovho verejného účinkovania, i keď z ich líčenia vyplýva, že Ježiš musel byť v Jeruzaleme viackrát.

Vznešenú krásu chrámu v Ježišovej dobe kazila tržnica. Po celý deň tam obchodníci oslovovali pútnikov a handrkovali sa s nimi o ceny. Zvieratá bečali a napĺňali nádvorie čpavkovým zápachom svojich výkalov. S trpkou iróniou nazývali pútnici toto miesto „bazárom Annášových synov“. Nikto nekúpil baránka či holubicu bez toho, aby nezaplatil Annášovi, pretože na území chrámu boli predavačmi jeho ľudia. (poznámka: Annáš bol bývalým veľkňazom a svokrom vtedajšieho veľkňaza Kajfáša)

(O dobytí Jeruzalemského chrámu Rimanmi a o Múre nárekov, jeho pozostatku, viď kapitolu Olivová hora.)

CHRÁMOVÁ HORA DNES

Na miestach svätých pre Židov, kde stál kedysi jeruzalemský chrám, dnes stojí moslimský Skalný dóm, ktorý však nie je mešitou v pravom zmysle slova, ale všeobecnou svätyňou, kde sa môže modliť ktokoľvek. Verejné bohoslužby sa tu nekonajú. Tomuto účelu slúži mešita Al-Aksá.

moslimská svätyňa Al-Aksá

Skalný dóm

Pod kopulou Skalného dómu sa nachádza skala, na ktorej bol podľa tradície oltár jeruzalemského chrámu pre zápalné obety.

Nad oblúkom Skalného dómu stojí verš z koránu: „Vlastníci Písma, nepreháňajte vo svojom náboženstve a hovorte o Bohu len pravdu! Ježiš, Syn Máriin, je len poslom Alahovým a slovom, ktoré vložil do Márie a duchom z neho vychádzajúcim. Verte v Boha a jeho poslov a nehovorte: Trojica! Boh vskutku je jediným Bohom, On povznesený nad to, aby mal dieťa, veď mu patrí všetko, čo je na nebesiach i na zemi.“

(Poznámka: kardinál Špidlík na margo troch Bohov kresťanov spomína jednu udalosť z púte zo Svätej zeme. „V meste Hebron sme navštívili mešitu nad Abrahámovým hrobom, pričom nás sprevádzal jeden moslimský strážca. Spolu sme viedli priateľský rozhovor, v rámci ktorého sa moslim odvážil začať náboženskú dišputu: „My, mohamedáni, sme jedinými pravými potomkami Abraháma a veríme, že praotec Abrahám bol prvým moslimom.“ Ja som mu odpovedal: „Je isté, že Abrahám bol jedným z velikánov ľudstva, ktorý veril v jediného Boha. A preto sem, na jeho hrob, chodíme aj my, kresťania.“ „Ale nie celkom právom“, namietal moslim. „Vy ste vieru v jediného Boha stratili a začali ste uctievať troch Bohov, preto nie ste pravými potomkami Abraháma...““
Takto ešte stále niektorí moslimovia chápu kresťanské učenie o Najsvätejšej Trojici. My vieme, že Boh je len jeden, ale existuje v troch Božských osobách. Táto pravda je pre nás tajomstvom.)

PRÍBUZNÉ KAPITOLY:  Olivová hora